Idea univerzity I.

Dnes sa často stretávame s tým, že hodnoty univerzity sú degradované, bagatelizované. Žijeme v informačnej dobe, v dobe o ktorej ľudia skôr narodení len snívali. Technologický postup sa dostal do takej úrovne, že dnes už len ťažko nájdeme niekoho bez mobilu ako surfuje na internete. Prístup k informáciám sa odklonil od klasickej studnice poznania vo forme kníh, čím sa transformoval do prívetivejšej formy a sprístupnil tak povedomie širšieho okruhu ľudí. A práve otázka škôl, univerzít ako inštitúcií, kde na nejakom jednom sústredenom mieste prebieha nejaká koncentrická výuka je vo vzťahu k ľahkej dostupnosti informácií zpochybňovaná.

Často sa dnes absolventi všetkých stredných škôl pýtajú na význam vysokoškolského štúdia. Vysoké školstvo ako také nezabezpečí po jeho absolvovaní trvalé a isté zázemie. Vystupujú do popredia rôzne „sekundárne prvky“ vo forme medziľudských vzťahov, ktoré človek nedokáže priamo ovplyvniť, ale ktoré sa priamo primárne zúčastňujú na celkovom úspechu. A to platí úplne v každej oblasti. Absolvent strednej školy si povie: „Načo mi bude vysoká škola, keď to, čo chcem robiť, môžem robiť aj teraz a bez vysokej školy. Príde mi to ako strata času. Za ten čas štúdia by som už mohol mať našetrené množstvo peňazí a získal aj prax.“

Ako bolo spomenuté v úvode k filozofii ako takej, tak filozofia je ako taká, okrem iného, určitý proces, vývoj, smerovanie k niečomu, alebo aj k niečomu neurčitému. A veľmi podobné to je aj v prípade univerzity. Ono, vlastne každé akékoľvek štúdium, myslené všeobecne, to znamená systematickejšie osvojovanie si nejakých vedomostí, nie nutne spadajúce pod nejakú inštitúciu, je prácou na sebe samom. Do veľkej miery sa jedná o duchovnú záležitosť. Karl Jaspers sa vo svojom príspevku O výuke vyjadril k vysokoškolskému štúdiu nasledovne:

Je pravda, že sa vysokoškolské štúdium nemôže točiť len okolo hŕstky najlepších. Peter P. Rohde tvrdil, že zo sto poslucháčov nerozumie docentovi deväťdesiat deväť a ten stý ho nepotrebuje. Keby to bola pravda, bolo by to bezútešné. Nám ale ide o menšinu, ktorá štúdium potrebuje, nie o priemer. Výuka sa neobracia k najzdatnejším ani k priemeru, ale k tým, ktorí sú schopní vzoprieť sa k idei a sú schopní vlastnej iniciatívy, avšak bez výuky sa nezaobídu.

Určitým spôsobom je to záležitosť elementárnej viery, vôle k niečomu nadobudnúť, osvojiť si, v určitom zmysle sa zmeniť. Ako už možno poznáte z iných článkov, nasledujúci graf zobrazuje uvedenú skutočnosť.

asd

Do úrovne červeného bodu naberáme nejakým spôsobom vedomosti, osvojujeme si znalosti a práve v tom červenom bude sa dostaneme na akúsi nezvratnú úroveň. Konečný proces výuky je do veľkej miery už nezvratným procesom. A tak je to vlastne so všetkým, čomu venujeme nejaké dostatočne dlhé úsilie. Jedná sa v podstate o duchovný pohyb a každý, kto vykonáva nejaké duchovné povolanie, teda sa podrobuje duchovnému pohybu, podriaďuje tento pohyb svojmu mysleniu, myslí vedecky. Avšak vedcom ako takým sa stáva jedine ten, kto v tomto duchovnom pohybe vytrvá nejaký dlhší čas, ale čo je najdôležitejšie, jeho úsilie smeruje od ideí k celku. A to je podstate vedeckého výskumu.

Samozrejme, niekto si povie, že nepotrebuje získať filozofické alebo vedecké myslenie, pretože je to „beh na dlhú trať“. Avšak to si nemôže napr. povedať niekto, kto verí v Boha a chce sa dostať na nejakú „vyššiu úroveň bytia“. Pre veriaceho je jasné, že potrebuje cieľ, ktorý ho presahuje a teda, že sa jedná o veľmi dlhú cestu. Nejde teraz o samotnú vieru v niečo nadprirodzené ako skôr o princíp. Tak ako niekto pristupuje k univerzitnému štúdiu, bude pristupovať aj k inej duševnej činnosti, resp. je tam veľká pravdepodobnosť. Aby sa človek dostal na nejakú vyššiu úroveň, jednoducho potrebuje, aby ho niečo presahovalo. A práve táto duchovná záležitosť, schopnosť približovať sa k celku je okrem iného odkazom univerzity. John Henry Newman to vyjadril nasledovne:

Vzdelanie označuje niečo vyššie. Vzdelanie nutne pôsobí na ducha a utvára charakter. Je čímsi individuálnym a trvalým a často sa o ňom hovorí v súvislosti s náboženstvom a ctnosťou. Keď o predávaní poznania hovoríme ako o vzdelávaní, popravde tým mienime, že poznanie je stavom ducha. A pretože o kultivovanosť ducha určite stojí o to usilovať kvôli nemu samotnému, opäť tak dospievame k rovnakému záveru, ktorý označoval už význam slov „slobodný“ a „filozofia“, že existuje poznanie, ktoré je žiadúce aj keby nič ďalšieho neprinášalo, pretože je klenotom a postačujúcou odmenou za roky práce.

Ono, vyzerá to, že duchovná záležitosť, získavanie určitého charakteru s presahom na akési približovanie sa k celku musí nutne smerovať k niečomu konkrétnemu. Avšak skôr sa jedná o určitý stav, rozpoloženie ducha, ktorý získal nejaké návyky. Možno to prirovnať k videniu sveta, ktoré je apriori dané pre každého človeka. John Henry Newman to označuje intelektuálnou kultivovanosťou:

Som ďaleko od toho, aby som poprieral, že cieľom vzdelania je úžitok v širokom zmysle. Popieram tiež, že aby sme mali právo nazvať intelektuálnu kultivovanosť užitočnou musíme nájsť niečo vonkajšie – nejaké umenie, povolanie, obchod alebo dielo – čomu by napomáhala vzniknúť alebo na čo by pripravovala a čo by bolo jej skutočným a konečným účelom. A toto kultiváciou ducha nenazývam. Rovnako ako je možné rozvíjať nejaký telesný orgán alebo pamäť, tak o kultivácii ducha nie je možné hovoriť ani v tomto prípade. Naopak, vykonávanie telesného cvičenia, opatrovať telo a starať sa o neho s ohľadom na celkové zdravie, tak je možné aj ducha cvičiť v jeho celku a za účelom dosiahnutia jeho dokonalého stavu. A to jeho kultiváciou je.

Odvrátenou stranou takejto kultivácie smerujúcej k celku je možno malý rozpor v tom, že dotyčnej osobe neodkrýva cestu priamo. Potom je už na samotnom jednotlivcovi vyskúšať rôzne cesty a cestičky. Kto má záujem o kultiváciu v tomto smere, bude sa zaoberať poznaním a zmyslom, môže prísť na to ako svojej práci vymedziť nejaký cieľ. Často sa pýtame, čo sa vlastne od univerzity ako inštutúcie očakáva. Univerzita v najširšom zmysle by mala napľňať tri ciele: (Karl Jaspers)

  • Výuku pre jednotlivé povolania
  • Vzdelanie (výchovu)
  • Výskum

Univerzita je odbornou školou, svetom vzdelania a výskumným ústavom. A to je vlastne problém, ktorý bude súčasťou druhej časti tohto písania o univerzite. Problém v tom duchu a zmysle, že tieto tri ciele sú považované za alternatívy a že univerzita nemôže zastávať všetky tri ciele, a preto je nutné určiť len jeden z nich. Miestami sa požaduje zrušenie univerzity a zriadenie špeciálnych inštitúcií, ktoré by slúžili výhradne len pre jeden z daných cieľov. Avšak univerzita požaduje všetky tri ciele súčasne, pretože bez toho by bola poškodená akási duchovná podstata univerzity.

You may also like...