Modularita študijných odborov

Dnešný vysokoškolský študijný systém je založený na 3-stupňovom systéme, ktorý je súčasťou tzv. Bolonského procesu. Je to iniciatíva európskych štátov, ktorej cieľom je harmonizovanie akademických titulov a charakteru štúdia jednotlivých odborov. Výsledkom by mala byť záruka štandardov kvality v celej Európe.

Problém je ten, že tento systém zavrhuje väčšina súčasných profesorov na vysokých školách. Jedna sa najmä o tých profesorov, ľudí, ktorí nemali možnosť študovať takýmto systémom, a teda ich štúdium pozostávalo z 2-stupňového systému, a teda inžinierske/magisterské štúdium pozostávalo z jedného celku, tzn. existoval len jeden kontinuálny blok výučby na konci ktorého bolo celé snaženie zavŕšené inžinierskym alebo magisterskym titulom. Samozrejme vždy existovala možnosť pokračovať v post-graduálnom štúdiu.

Pôvodná idea bola, okrem iného, dosiahnuť vyššiu modularitu výučby a zjednotenie študijných plánov vo forme tzv. kreditov, kreditného systému ECTS a umožniť mobilitu medzi jednotlivými krajinami EU a možno aj v celom svete. Myšlienka je to určite ušľachtilá, avšak z praktického hľadiska stráca zmysel v tom duchu, že väčšina študentov sa po skončení bakalárskeho štúdia nerozhodne študovať 2-stupeň vysokoškolského štúdia na nejakej inej vysokej škole, ale pokračuje ďalej na pôvodnej univerzite.

Otázkou je dôvod v nepokračovaní na inej vysokej škole. Na jednej strane univerzity poskytujú túto mobilitu kreditov a štúdia, na druhej strane aj napriek snahe zjednotenia študijných plánov prvého a druhého stupňa je presun z absolvovaného študijného programu z prvého stupňa na druhý pomerne problematický, pretože každá univerzita obsahuje svoje výučbové metódy a mierne odlišnú študijnú náplň. To znamená, že aj napriek tomu, že je to „skoro podobné“ sa stane to, že predmety a celková „filozofia predmetov“ nejakej univerzity v rámci bakalárskeho študijného programu bude prakticky nekompatibilná. Jasným príkladom sú nadväznosti v rámci prvého a druhého stupňa, kde každý študijný program obsahuje vlastnú postupnosť predmetov. Takže v konečnom dôsledku sa môže stať to, že z pôvodného študijného programu v druhom stupni štúdia bude potrebné z obvyklej dĺžky štúdia dvoch rokov študovať tri roky, tak ako to ponúka napr. Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Ďalším problém je možno miestami estetický. Ak niekto vyštuduje bakalársky študijný program na nejakej univerzite, tak ak z rôznych príčin rozhodne nepokračovať ďalej v niektorom inžinierskom alebo magisterskom štúdiu, tak je stíhaný za „porušenie nedokončenia štúdií“ (samozrejme len obrazne povedané). V praxi to znamená, že takýto „bakalár“ je akýsi nedokončený študent, čo na takého majiteľa tohto titulu vôbec nevrhá dobré svetlo. To by ešte nebol až taký veľký problém ako skôr to, že ono ten absolvent bakalárskeho štúdia je naozaj akoby „nedokončený študent“, pretože v zmysle Bolonského systému je bakalársky stupeň považovaný skutočne len ako predstupeň k ďalšiemu vzdelávaniu. To znamená, že aj koncepcia študijných plánov bakalárskeho štúdia je koncipovaná takým spôsobom, že daný bakalár vlastne nedostane kvalitné vzdelanie v danom odbore. Takže v zásade nemá takýto polovičný študent na výber a teda musí absolvovať aj štúdium v druhom stupni.

A to je kardinálny problém. Celý 3-stupňový systém vzdelávania, alebo ak chceme byť presnejší, tak v rámci 3-stupňového systému, 2-stupňový systém nemá praktický zmysel.

V nadväznosti na minulé články by bolo možné tento systém zmodularizovať. To znamená, že vytvoriť nejaké 1-ročné štúdium, alebo 2-ročné štúdium, resp. tak ako bolo uvedené v inom článku, vytvoriť napr. síce 3-ročné štúdium, ale takým spôsobom, aby sa po absolvovaní štdijného programu nejednalo o polovičného študenta v zmysle bakalára. Takže na pripomenutie z iného článku, by sme napr. mohli vytvoriť 3-ročné štúdium, ktoré by mohlo byť uznané ako „bakalárske študium“, ale s nejakou zjednotenou konečnou platnosťou.

1

2

3

Takže by existovalo uvedené 3-ročné štúdium Programovania, s tým, že by nebolo možné pokračovať na nejakom 2-stupni štúdia. Teda bolo by nejakým spôsobom uzavreté. Samozrejme, nemuselo by sa jednať o študijné programy v zmysle Bolonského procesu, ale napr. to považovať len za akýsi certifikát.

Ako už bolo viac-krát spomínané, všeobecná informatika nie je len o programovaní v rámci IT oblasti. To je v každom prípade jasné a zrozumiteľné. Problém je ten, že informatika je pomerne mladý odbor, ktorý v zásade „vznikol“ len nedávno v začiatkoch 90-rokov a nemá takú stabilnú pozíciu z hľadiska prepracovanosti študijných plánov a vôbec celkového odboru ako napr. Fyzika alebo aj samotná Matematika, ktorá má tak blízko k informatike. Takže z toho dôvodu je štúdium na praktické použitie zbytočne zdĺhavé a mala by existovať nejaké možnosť väčšej modularity alebo priamo výberu konkrétneho smeru v rámci pododboru. Matematika má určite svoje miesto v študijných plánoch informatiky, ale záleží od konkrétneho pododboru informatiky, napr. počítačová grafika, umelá inteligencia alebo teoretická informatika.

Nech už sa pozeráme na absolventov akéhokoľvek študijného pododboru informatiky akokoľvek, tak 90% týchto absolventov bude nejakým spôsobom implementovať systémy rôzneho druhu a žánru, takže jednoducho povedané bude programovať. Aj napriek samotnému faktu, že informatika nie je len o programovaní. Dopyt určuje aktuálny stav a trend v informatike. A tak je to vlastne úplne v každom odbore.

Nemusí sa jednať len o 3-ročné štúdium, ako bolo uvedené. Nejakému žiakovi strednej školy bude postačovať len 1-rok výučby, napr. nasledujúci blok:

11

V tomto bloku sa žiak naučí objektovo-orientované programovanie, teda bude vedieť objektovo programovať a navrhovať programy, zároveň sa naučí databázové systémy a jazyk C#. Takže už po absolvovaní tohto 1-ročného bloku výučby bude schopný žiak, študent plnohodnotne programovať aplikácie. Môže sa nezávisle rozhodnúť, že takéto vedomosti, ktoré získal budú postačujúce alebo sa rozhodnúť zvoliť si nejaký ďalší blok. Napr. z uvedeného 3-ročného štúdia, len 3.rok štúdia:

3

Pretože to nemusí byť určené len pre žiakov stredných škôl. To znamená, že nepr. tento uvedený blok by mohol absolvovať bakalár v nejakom inom technickom odbore, kde by už absolvoval určité základy programovania alebo matematiky, ale aj napriek tomu, by chcel rozšíriť svoje znalosti o ďalšie poznatky. Alebo naopak, niekto z dlhodobej reálnej praxe v IT oblasti potrebuje určité znalosti z „informatickej matematiky“, tak za týmto účelom môže absolvovať len základný rok štúdia z pôvodného 3-ročného štúdia:

1

Samozrejme, nemusí sa jednať len o informatické odbory. Niekto by mal záujem z rôznych príčin napr. o elektroniku, právo, psychológiu, filozofiu alebo chémiu, tak môže nejakým spôsobom absolvovať sadu predmetov v zaujímavom zložení v rámci 1-roku štúdia analogicky ako v IT odboroch.

Takže určitým spôsobom by aktuálne študijné plány, odbory boli vyselektované a poskytovali by možnosť akejsi rozšírenej modularity vo forme certifikátov.

You may also like...