Hranie má prinášať radosť

Možno sa vám niekedy stalo, že ste hrali na gitare a neprinášalo vám to radosť. V začiatkoch hrania to človeka nadchne a drží nejaký čas, takže nepociťuje nejaké frustrácie. Až po dlhšom čase hrania sa zvykne stať, že sa človek dostane do určitej stagnácie. A to je väčšinou prvý moment, kedy je potrebné sa trochu zamyslieť nad smerovaním a celkovou hrou.

V prvom rade je potrebné podotknúť, že hranie spadá do kategórie umenia. Existujú rôzne hudobné teórie vo forme kníh, rôzne hudobné školy, konzervatóriá a iné podobné umelecké inštitúcie, avšak nikto vám nepovie ako zahrať niečo, aby to bolo dobré. Povedia vám, čoho sa máte vyvarovať a že existujú určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Ale potom sa nájde niekto, kto tieto pravidlá poruší a zistí sa, že ono to nezneje zase až tak úplne zle až napokon sa prehlási, že v zásade môžte použiť čokoľvek, čo vás napadne s určitým minimom pravidiel.

Jedná sa o to, že umenie je umením preto, že sa to nie je možné len tak jednoducho naučiť. Jedno je ale isté. Neexistuje nikto, kto by chytil do ruky gitaru, nikdy predtým nič nezahral a behom pár dní vám zahrá absolútne vrcholné dielo. Na vytvorenie jednoduchej folkovej skladby na začiatok obyčajne stačí len pár akordov. Preto sa nájdu takí hráči, ktorí obdržia novú gitaru, pozrú si pár akordov, nejakú tú kadenciu a hneď zahrajú hit (za predpokladu, že vedia zároveň aj spievať). Človek si povie, obrovský talent. Ale nie je talent ako talent. Kadencie a základné akordy sú stavané takým spôsobom, že ono v zásade, keď ich transponujete akokoľvek, vždy to bude dobre znieť. No a ak k tomu ešte máte dobrú farbu hlasu a aspoň základný textový prejav, tak môžte hneď napísať a zahrať svojú prvú skladbu.

Avšak nie je skladba ako skladba. Ak použijete známe akordy a kadencie, bude aj samotná skladba znieť tak tuctovo. Otázka je, či je vôbec možné zahrať nejaký folkový hit bez toho, aby sme použili známe akordy a kadencie. Čo je vlastne všeobecne hit ? To sú určité hudobné postupy, ktoré akýkoľvek človek prehlási za „dobrú skladbu“, hit. Problém je, že tých možností pre vytvorenie toho hitového dojmu je v hudobnej teórii veľmi málo, čo znamená, že budete musieť použiť známe akordy a postupy, aby ste dospeli k nejakej počúvateľnej skladbe.

Ono to v podstate platí pre všetky žánre, nie len pre folk. Napr. ako zistíme, že blues je bluesom ? Jedine tak, že proste budeme hrať „modré tóny“, inak nikdy nezaregistrujeme, že sa jedná o blues. To isté platí aj pre jazz, rock, pop a ostatné žánre. Teda, musí tam figurovať to zameranie. A ak tam figuruje, tak nemôže byť na rozpoznanie veľmi široké. Už z podstaty človečenstva vyplýva, že ak by hudba, produkcia hudby bola veľmi zložitá, tak by sa tomu ľudia zaoberajúci sa tvorbou hudby vyhýbali, pretože by to nebolo nič príjemné. Ale ako máme možnosť vidieť, situácia je skôr opačná. A práve preto produkcia hudby požaduje pomerne veľmi malé vstupné výučbové náklady na to, aby človek mohol produkovať nejakú hudbu.

Ak pôjdeme cestou použitia menej obvyklých akordov a hudobných postupov, tak k čomu sa dopracujeme ? K nejakému hitu alebo dobrej, peknej pasáži určite nie. Sada tzv. „dobrých akordov a postupov“ je pomerne výrazne obmedzená. Práve preto môžme v rádiách a všade počuť stále veľmi podobné hity a to v zásade každom hudobnom žánri. Samozrejme akýmsi „škaredým“ náprotivkom peknej hudby je jazz. Aj „škaredé“ akordy a postupy môžu ale znieť v ušiach niekoho pekne. V každom prípade je potrebné sa usilovať hrať takým spôsobom, aby nám to nejakým spôsoobm prinášalo radosť.

Elektrónky vs. tranzistory

Teória ohľadne elektronických súčiastok je pomerne rozsiahla, avšak v tejto rozprave nám budú postačovať len ich praktické východiská. Aj napriek tomu, že elektrónka je už pomerne stará záležitosť z 40. až 50. rokov minulého storočia, stále je hlavným predmetom v ozvučovaní gitarových inštrumentov. Na druhej strane nejedná sa len o ozvučovanie hudobných nástrojov všeobecne, ale elektrónka sa používa aj v profesionálnych aparatúrach ako klasické stereo zosilňovače.

Dôvodov pre zavrhnutie elektróniek bolo niekoľko. Tranzistory ako také majú výrazne menšiu veľkosť než elektrónky, takže menšie náklady na priestor a hmotnosť. Teda, v prípade elektrónkového zosilňovača sa jedná skôr o dodatočné zariadenia a súčiastky, ktoré popri elektrónke ako súčiastke majú výrazne vyššiu hmotnosť ako napr. trasformátory, ktoré musia byť dokonca na vstupne aj na výstupe takéhoto elektrónkového zosilňovača. Elektrónka ako taká potrebuje veľké napájacie napätie, žhaviace napájanie. Obalové púzdro elektrónky je sklenené a aj 30-krát väčšie než tranzistor, ktorý má plastové alebo kovové púzdro.

Tranzistorové zosilňovače vykazujú „plechový“ zvuk, studený alebo tiež plochý. V zásade takýto zvuk nie je veľmi dobre priliehavý pre ľudské ucho. Na druhej strane tranzistorový zosilňovač dokáže pomerne vyrovnane prenášať všetky zvukové pásma. Elektrónky poskytujú „hrejivý“ zvuk, teplý alebo tiež guľatý, ktorý je pre ľudské ucho prívetivejší. Na druhej strane elektrónkový zosilňovač nemá takú peknú vyrovnanú prenosovú charakteristiku, takže lepšie prenáša stredné frekvencie. No a to aj práve dôvod, prečo práve pre gitarové kombá a zosilňovače sa lepšie hodí elektrónkový zosilňovač. Pretože dokáže prenášať lepšie stredné frekvencie, čo je pre gitaru žiadúce, pretože gitara „pracuje“ práve v stredných frekvenciách. Ale samozrejme je možné použiť elektrónkový zosilňovač aj v klasickom stereo prenose pre bežné počúvanie hudby v širokom frekvenčnom spektre.

Ak chcete mať zo zvukového prenosu nejaký zážitok, tak elektrónkové zariadenia rôzneho druhu vám to umožnia lepšie než tranzistorové a iné.

Gitarové nástroje

Hudobných nástrojov je veľké množstvo, ale ak sa obmedzíme len na gitarého nástroje, tak nie je možné, ako sa hovorí, za málo penazí očakávať veľa muziky. A to platí pre celú elektroniku, vrátane spotrebnej elektroniky aj počítačovej. Tam je to jasná priama úmera. Čím drahšie súčiatky, kvalitnejšie, tým lepší zvuk. V žiadnom prípade to nie je možné ničím nahradiť a už vôbec nie výrobou elektroniky v domácich podmienkach. A to isté platí aj pri hudobných nástrojoch.

Občas môžte nájsť na youtube.com nejaké porovnania pravých a nepravých gitarových nástrojov, kde do duelu vystavia napr. gitaru Gibson ES-335 a jej kópiu Epiphone Sheraton-II Pro alebo ešte lepšie nejaký Fender Stratocaster a Squier Fender. Poukazujú na „vyhodené peniaze“ v prospech gitary značky Gibson alebo Fender. Cenovo sa jedná o priepastný rozdiel, kde Gibson/Fender vychádza v cenovej relácii okolo 2500 euro a Epiphone/Squier Fender okolo 700 euro aj menej. Argumentujú tým, že sa jedná skutočne o vyhodené peniaze a obidve gitary majú takmer identický zvuk a dokonca v niektorých aspektoch je Epiphone/Squier Fender lepšie znejúca gitara. Človek tomu aj naozaj uverí. Samozrejme, ak nastavíme nižšiu clonu pri obidvoch gitarách, budeme hrať na nižšej hlasitosti a kvalitnejšom (spravidla elektrónkovom) zosilňovači, tak je možné, že obidve gitary budú znieť veľmi podobne. Na druhej strane, kto si kúpi gitaru nato, aby hral na nízkej hlasitosti s nejakými obmedzujúcimi faktormi. Možno tak pri gitare značky Epiphone, ale že by si niekto kúpil drahú gitaru značky Gibson a hral pri uvedených obmedzeniach je dosť drahá zábava.

Nastavenie gitary, materiály a napokon aj snímače sú špecifické pre každú gitaru a nie je možné, aby nejaká kópia vykazovala veľmi dobré zvukové vlastnosti. Pri takýchto kópiách bude chýbať povestná hĺbka zvuku (veľký dynamický rozsah) o ktorú v podstate usiluje každý gitarový hráč.

Niekto si povie, že dôležité je vedieť hrať na gitare, pretože môžte mať aj najdrahšiu gitaru na svete, ale keď neviete hrať, tak to bude znieť vždy zle. To je častý omyl. Vezmime si ako príklad napr. elektrický blues, čisté tóny, kde hráte nejaký pomalý blues, alebo akýkoľvek sled pomalých tónov, ako napr. na obázku nižšie John Mayer.

jmc

Ak si vytrihnete napr. E9 sekundy z video koncertu, kde hrá naozaj len pár tónov, doslova len 5-6 tónov na gitare a aj to veľmi pomaly, kde dané tóny hneď zapadnú do jednoduchej stupnice, tak zistíte, že je to veľmi dobré na počutie. Pričom, ak by sme mali presne tú istú aparatúru s tým istým nastavením ako hráč na koncerte, teda v zásade, ak by sme hráča plne nahradili sebou na pódiu a zahrali tie isté tóny alebo veľmi podobnú postupnosť 5-6 tónov, zneli by nejak úplne inak ? Rozhodne nie.

A o tom to je. Je veľmi dôležitá samotná kvalita zvuku. Na dosiahnutie vysokej kvality potrebujete vysoko kvalitné veci, bez toho to nepôjde. Samozrejme len danou drahou aparatúrou sa z vás nestane zo dňa na deň gitarový mág, ale jedná sa o to, že ten pôžitok z hudby môže byť oveľa oveľa lepší než na lacnej elektronike a nástroji. A to vás môže inšpirovať k lepším výkonom a celkovému záujmu.

Na tejto video ukážke je možné počuť drahú aparatúru gitarového kombra Fender 65 Super Reverb a spomínanú gitaru Fender Stratocaster (SRV). Jednoznačne je počuť pomerne jednoduché tóny, avšak kvalitou presahujú bežný štandard. Celkový dojem z hudobného prejavu nie je ani tak výrazne podstatný ako farba jednotlivých tónov. A o tom to je.

Na živom klubovom koncerte sa stáva, že gitarový hráč nehrá nejak zle, ale používa takú nekvalitnú aparatúru, gitaru alebo je to celkovo zle nastavené, že to degraduje jeho inak dobré hráčske kvality. A platí to aj naopak. Takže rozhodne v tomto smere netreba šetriť a nie je veľmi možné to nejakým spôsobom prekryť nejakou inou vymoženosťou.

tan

Ak to zobrazíme na jednoduchom arkustangenciálnom grafe, tak je možné lineárnu časť grafu, ktorá je situovaná od bodu nula až po červený bod, označiť všetky gitary v cenovej relácii fiktívne od 0 euro až 1400 euro. Každá z týchto gitár bude hrať lepšie alebo horšie v závislosti od aktuálneho linárneho pomeru, ale ten zásadný prelom v podobe červeného bodu tieto gitary nedosahujú. Toto „zaoblenie“ funkcie má cenový rozsah od 20002500 euro. V tomto rozsahu je možné obdržať gitaru, ktorá má potenciál spôsobiť prelom v kvalite zvuku. A samozrejme potom ďalšie gitary v cenovej relácii nad 2500 euro budu vykazovať rovnako vysokú kvalitu, v určitých aspektoch vyššiu, avšak ako je možné vidieť z grafu, absolútne zásadný prelom už nespôsobia.

Gitarové kombá

Ako už bolo spomenuté, elektrónkový zosilňovač je väčšinou prvou voľbou pri hraní na gitare. Samozrejme to nie je jediná možnosť, ale najlepšie výsledky vykazujú práve elektrónkové zosilňovače. Existujú rôzne pomerne lacné elektronické stavebnice, ktoré je možné skonštruovať v domácich podmienkach. Napr. stavebnica NE020 – zosilňovač mono 30W – koncový s TDA2003, ako je možné vidieť na obrázku.

Cena tejto stavebnice je okolo 5 euro, keď k tomu pripočítame cenu toroidného transformátora, t.j. okolo ďalších 30 euro, tak to vychádza na nejakých 50 euro aj s ostatným príslušenstvom. Vyzerá, že by to mohol byť veľmi dobrý zosilňovač. Za málo penazí, veľa muziky. Samozrejme, takouto stavebnicou nezískame žiadny revolučný zvuk. Bežne dostupné stavebnice, ale aj rôzne elektronické schémy nemôžu konkurovať firemným osvedčeným značkám. A to dokonca ani vtedy, ak sa vám podarí nájsť nejakú schému na internete, značkovú. V domásich podmienkach taká konštrukcia nedopadne podľa očakávaní. Takže konkurovať uvedenou stavebnicou napr. bežne dostupnému stereo zosilňovaču značky YAMAHA série R-Sxxx ako je uvedené na obrázku nižšie je prakticky nemožné.

Know-how vám nikto nepovie len tak, je to firemné tajomstvo a elektronické schémy vám tiež nikto neposkytne. A ak aj niekde nájdete na internete nejaké schémy, v domácih podmienkach to nerealizujete podľa očakávaní. A to platí aj pre gitarové kombá.

Obyčajné tranzistorové gitarové kombo do 80 euro, napr. značky Marshall MG10G, uvedené na obrázku je možné na prvý pohľad nahradiť nejakou vlastnou konštrukčnou stavebnicou.

Vyzerá to tak, ale nie je to pravda. Aj keď konštrukčne sa jedná o malé kombo s veľmi jednoduchým zapojením dosť podobným našej stavebnici, vo vnútri tohto komba sa nachádza akýsi integrovaný obvod, čip, ktorý kopíruje, simuluje zvukové vlastnosti drahšej verzie komba Marshall alebo proste ich charakteristickú farbu zvuku. A to je zase výrobné tajomstvo. Takže aj napriek tomu, že sa jedná o veľmi lacné kombo, v domácich podmienkach nevyrobíte nikdy po zvukovej stránke rovnaké kombo.

Ak začnete hrať na takomto malom gitarovom kombe, zážitok z hry nemusí byť nutne zlý. Ale nedokážete zabrániť „plechovému“ zvuku, pretože sa jedná o tranzistorový zosilňovač. Nehovoriac o tom, že veľkosť reproduktora ako aj jeho kvalita je pomerne veľmi nízka, čo sa prejaví na akomsi „tunelovom“ zvuku. Rozhodne lepší zážitok z hudobného prejavu dosiahnete napr. na gitarovom kombe značky Fender 65 Super Reverb v cene okolo 2000 euro.

Proste tú hĺbku zvuku nedosiahnete kvalitným kombom. Reproduktory môžu byť s rôznym magnetom, čo určuje okrem iného jeho prenosové charakteristiky. Pre elektrónkové zosilňovače sa pre svoje vlastnosti najlepšie hodí kombo, ktoré má tzv. AlNiCo magnet. Práve tento model Fender obsahuje až 4x AlNiCo reproduktory, čím dosahuje veľmi vysokú zvukovú kvalitu, prakticky najvyššiu možnú. Ono rozdiel medzi reproduktormi s tzv. keramickým magnetom a AlNiCo je v citlivosti a keďže elektrónkové zosilňovače sú veľmi citlivé na prenosové charakteristiky reproduktorov, tak práve reproduktory s magnetmi AlNiCo sú ideálno voľbou.

Často môžme vidieť gitarové kombá osadené reproduktormi s keramickým magnetom. Napr. známa značka VOX AC15-C2, obsahuje priamo dve verzie komba, jednu verziu s keramickým magnetom a druhú s AlNiCo magnetom (s označením X).

Samozrejme, verzia s AlNiCo magnetmi je vždy drahšia, pretože sa jedná o kvalitnejšie reproduktory. Takže, ak je možnosť výberu, tak je veľmi vhodné zvoliť reproduktory s AlNiCo magnetmi.

Hrať bude každopádne aj verzia s keramickými magnetmi, ale zvuk bude viac plastický, plytkejší a to je práve vlastnosť tranzistorového zvuku, ktorý pri hre na gitare nie je veľmi žiadúci. Takže, ak chceme najčistejší tón, vhodný napr. pre blues, tak jednoznačne AlNiCo magnety a minimálne dva reproduktory takto osadené. Reproduktory s keramickým magnetom sú teda vhodné pre ostatné žánre, kde nie je požadovaná nejaké špeciálna čistota tónu.

Zaujímavou kategóriou magnetov sú tzv. neodymové magnety. Reproduktory s takýmto typom magnetov sa používajú pri jazzovej hre, pretože vykazujú príjemnú mäkkú charakteristiku.

Napr. lampové kombo Fender George Benson Twin Reverb alebo tranzistorové kombo DV Mark Jazz 212 (existuje aj vo verzii s jedným reproduktorom).

Určitou možnosťou je kupovať osobitne nejakú lampovú hlavu a k tomu nejakú reproduktorovú sústavu. Traduje sa, že lampová gitarová hlava je vyššej kvality ako rovnaká lampová hlava zabudovaná vo vnútri nejakého komba. Teda, údajne to nie je ekvivalentné. Z pochopiteľných dôvodov by to výrobcovia inak nevyrábali, takže nejaký dôvod tam byť musí. Na druhej strane experimentovať s nejakou reproduktorovou sústavou k gitarovej lampovej hlave je riskovanie, pretože ako už bolo uvedené, lampové zosilňovače sú pomerne citlivé na výber reproduktorov a preto túto kombináciu prvkov je do istej miery lepšie ponechať na výrobcovi. V každom prípade je to už na preferenciách každého hráča.

Samozrejme, pôžitok z hry je možné si vychutnať aj na obyčajnej klasickej gitare. Záleží od štýlu hrania, ale v každom prípade, ak plánujete elektrický štýl hrania, napr. rock, pop, blues, metal a podobne, tak rozhodne netreba šetriť v kvalite inštrumentov. A v neposlednom rade k celkovému pôžitku pridávajú aj gitarové efekty.

You may also like...