Malá nočná hudba

Toto bude skôr určitý podnet ako nejaký článok. Spomenul som si, v prvopočiatkoch hrania, že akonáhle som prvý krát chytil do ruky gitaru a zahral na nej jeden až dva tóny, tak sa mi zdalo, že tá gitara nemá šesť strún, ale snáď dvadsať, akoby som sa nachádzal v nejakej bažine. Pridávalo k tomu aj fakt, že pri prehadzovaní aj jednoduchých akordov alebo tónov som sa zachytával o susedné struny.

Vtedy som si to veľmi neuvedomoval, ale až s odstupom času som zistil, že mi chýbal akýsi nadhľad nad strunami. Mal som dojem, že akonáhle mám chytený jeden tón, tak ten ďalší, vzdialený od neho len o dva poltóny sa nachádza veľmi ďaleko a už vôbec nehovorím o tónoch, ktoré boli na iných strunách. V tom ma náhodou napadlo hrať niečo počas tmy, teda pri zhasnutej lampe, podľa možnosti skôr v nočných hodinách. Keďže som nevidel jednotlivé struny, musel som sa spoliehať na pamäť. Týmto sa vlastne stratila vzdialenosť medzi tónmi a následne sa získal určitý nadhľad nad nimi. Takýmto štýlom som bol nútený hľadať súzvnučné tóny a akordy náhodne metódou pokusu a omylu, čím sa vlastne chtiac-nechtiac vylepšovala akási hudobná pamäť.

Netvrdím, že som takto hral nejak pravidelne, to nie, ale tam niekde vznikli určité zárodky mojej náhodnej hry na gitare, ktorú koncepčne uvediem v niektorom z nasledujúcich článkov.

You may also like...